V ďalšom roku budú chýbať zdravotníctvu peniaze. Pozrite sa koľko a čo s tým.

Autor: Janka Cigániková | 17.11.2020 o 20:43 | (upravené 17.11.2020 o 21:01) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  3175x

Rok čo rok sa pri tvorbe nového rozpočtu ozývajú odborníci a upozorňujú, že časť týkajúca sa zdravotníctva ukrýva v sebe potenciálne problémy. Ja sama som nebola výnimkou....

...a napríklad aj predchádzajúci rok som varovala, že nám budú chýbať v zdravotníctve stovky miliónov eur, čo sa aj potvrdilo. A súčasná pandémia to len zhoršila.

Dnes som predsedníčkou zdravotníckeho výboru a cítim povinnosť opäť upozorniť na možné úskalia nového rozpočtu na ďalší rok. Tu je prehľad budúcoročného rozpočtu a jeho potenciálnych rizík.

Príjmy rozpočtu

Zdravotníctvo dostane viac peňazí. Ale vôbec to nemusí stačiť. Podľa prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy so septembra tohto roku sa počíta s predpokladom rastu zamestnanosti o 0,6% a rastu nominálnych miezd o 4,1%. Avšak tieto čísla sú podľa mňa značne optimistické. Veď samotný Inštitút finančnej politiky a Národná banka Slovenska vo svojich prognózach hovoria, že v dôsledku súčasnej pandémie bude rast miezd na úrovni len 2,8% a zamestnanosť poklesne o 0,8%.Prečo je to pre zdravotníctvo dôležité?

Lebo od toho ako sa darí podnikateľom a ich zamestnancom sú závislé zdravotné odvody za ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktoré sú hlavným príjmom v zdravotníckom rozpočte. Ak sa teda naplnia prognózy oboch inštitúcií, pre zdravotníctvo to bude znamenať minimálne o 175 miliónov eur menej ako predpokladá nový rozpočet (viac tu  https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/makroekonomicke-prognozy/53-zasadnutie-vyboru-makroekonomicke-prognozy-september-2020.html). A to je už značná sekera.

Druhým kľúčovým zdrojom peňazí v zdravotníctve sú platby štátu za svojich poistencov. Tie síce podľa rozpočtu narastú na budúci rok výrazne až o 25,8% oproti roku 2020, ale je to spôsobené tým, že platba štátu v tomto roku bola veľmi nízka. Tak ako upozorňujem aj teraz pri selektívnom dofinancovaní štátnej VšZP, štát platí na jedného „svojho“ poistenca iba 32 eur mesačne, čo je 3,1% z vymeriavacieho základu. Pritom priemerný náklad na poistenca štátu je 85€. Navyše, zmenu pri platbe štátu  z percenta na celkovú potrebnú sumu odôvodňovalo vtedy Ministerstvo financií práve vyššími platbami štátu v zlých časoch. A to sa teraz nedeje.
V čase,  keď hospodárstvo rástlo, bola nízka platba štátu kompenzovaná príjmami od ekonomicky aktívnych obyvateľov. To však už neplatí v čase krízy. Ľudia, ktorí stratili prácu sa zaevidujú, ako nezamestnaní a teda do skupiny poistencov štátu. Štát stráca peniaze za ich odvody  a to zapríčiňuje aj pokles príjmov zdravotných poisťovní. To následne vplýva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (dlhšie čakačky a pod.). Štát by sa mal o svojich poistencov postarať a za ich zdravotnú starostlivosť by mal platiť viac

Celkové príjmy pre zdravotníctvo tak narastú len o niečo menej ako 3,5% oproti tomuto roku, čo nie je dostačujúce.

Výdavková strana rozpočtu

Prečo je tento nárast o necelých 3,5% rizikový, vidieť na strane výdavkov. V praxi to znamená, že do systému verejného zdravotného poistenia pritečie len o 242 miliónov eur viac ako tento rok. Prečo je to málo? Lebo celú túto sumu zhltnú len povinné náklady, ako sú rastúce mzdy (platový automat lekárov) či vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť v dôsledku starnutia populácie.

Ľudia však očakávajú, že v zdravotníctve sa dočkajú reálnej zmeny a jeho kvalita začne konečne rásť. To znamená krajšie nemocnice, modernejšie prístroje a kvalitnejšiu liečbu. Na to je v rozpočte vyčlenený niečo cez 100 miliónov eur, nejde však o nové zdroje, ale len očakávanú úsporu z vyššej efektivity. Výdavky na nové opatrenia majú byť kompenzované úspornými opatreniami. Ale tu sú zahrnuté aj nesystémové ,,darčeky“ (zrušenie doplatkov, duševné zdravie a pod.), ktoré sa dotýkajú len niektorých poistencov a nezvyšujú kvalitu zdravotnej starostlivosti vôbec.

Teda na tieto investície si chce ministerstvo usporiť menším plytvaním. To je určite chvályhodné, ale doterajšie skúsenosti skôr nabádajú k opatrnosti, či sa to reálne podarí.

Napríklad na liekoch sa plánuje usporiť cez 50 miliónov eur, ďalších 24 miliónov má zrealizovať VšZP v oblasti revíznych činnosti a prevádzky. Skeptická som preto, lebo mnohé z týchto úsporných opatrení boli plánované aj v predchádzajúcich rokoch a neboli zrealizované. Často preto, lebo sú nepopulárne a narážajú na odpor verejnosti, ako pri spomínanej revízii úhrad za lieky.
Napríklad prvá revízia sa splnila na 70-75%, ale už tento rok, od odchode IZP a zmene vedenia klesla úspora VZP len na 3,3% (prvý polrok 2020) z plánovaného cieľa.

(Viac https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25379/1?fbclid=IwAR3mDHjSwVhsCBOTIV-s62Hw15B2-_3Q02tj_RNv29bm5mdHpDqDDlYAhMI)

Držím teda palce ministrovi, aby sa mu to podarilo.

 

Peniaze len pre vyvolených?

Zaujímavé je, že budúcoročný rozpočet pre zdravotníctvo počíta už s jeho dofinancovaním v tomto roku vo výške 246 mil. eur. Zaujímavé je to preto, lebo posledné mesiac celý sektor od ambulancií až po nemocnice volá po dodatočných zdrojoch, ktoré však stále neprišli. Ak teda nerátame tých takmer 200 miliónov eur do selektívneho zvýšenia základného imania VšZP.

A vyzerá to, že v tomto trende preferovania len štátnych zariadení a postupného vytláčania súkromných investícii plánujú ministri OĽaNO pokračovať. V návrhu rozpočtu totiž na budúci rok počítajú s dodatočným financovaním len štátnych zdravotníckych zariadení, a to vo výške 223 miliónov eur.

Treba si uvedomiť, že tu v prvom rade diskriminuje samotných pacientov, ale aj súkromných poskytovateľov. Tu treba pripomenúť, že súkromnými poskytovateľmi je až 99% všeobecných lekárov a väčšina ambulancií. Predstavte si, že žijete v okrese kde je neštátna nemocnica, ktorá žiadne prostriedky na investície do kvality nedostane. O čo je tento pacient menej, ako ten v susednom okrese? Platí rovnaké dane a odvody do štátneho rozpočtu, len s tým rozdielom, že za ne nedostane vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Budem bojovať za spravodlivé financovanie zdravotníctva pre všetkých

Tak ako som to robila doteraz pri naliatí peňazí do štátnej VšZP, aj v prípade rozpočtu budem bojovať o viac a spravodlivo rozdelených prostriedkov pre zdravotníctvo. Plne podporujem iniciatívu Stop hazardu so zdravím, ktorá navrhuje, aby štát platil za všetkých svojich poistencov platby na úrovni 5% z vymeriavacieho základu.

Len si to porovnajte, čo by to znamenalo v praxi. V aktuálnom návrhu rozpočtu je platba za poistenca štátu na úrovni 39 eur mesačne. Ak by bola na úrovni 5%, za čo bojujem, za mamičky na materskej, dôchodcov, študentov a podobne by štát platil 54,60 eur. To nie je žiadna prehnaná suma berúc do úvahy, že v Českej republike bude platba za poistenca štátu v roku 2021 na úrovni 64,90 eur za mesiac, teda ešte o 10 eur viac.

Som si istá, že dodatočné zdroje v rozpočte sa nám musí podarí nájsť. Či už v jeho plánovanej viac ako miliardovej rezerve, ktorá je vyčlenená na negatívne vplyvy pandémie COVID-19 alebo transferom peňazí určených na dofinancovanie tohto roka do budúceho. Následne je potrebné naviazať vyššiu platbu na konkrétny prínos pre občanov (objednávkový systém, lepšia dostupnosť, atď. ...)

Nech už to bude akokoľvek, slovenské zdravotníctvo si zaslúži viac peňazí. Zaslúžia si to pacienti, zaslúžia si to lekári a sestry. Ale nie tak, ako to bolo doteraz. Potichu, potajme, na poslednú chvíľu a len vyvoleným. Budem bojovať za transparentný, predvídateľný a hlavne spravodlivý spôsob. Po 12tich rokoch Smeru si v tomto zaslúžime konečne zmenu.

 

Volám sa Janka Cigániková, som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU. 

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kováčik je stále špeciálny prokurátor a má previerku

Funkcie sa vzdal listom až k 31. januáru

Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?


Už ste čítali?