Jeho značná časť sa prelína s naším zdravotníckym programom a ak sa tieto opatrenia novej vláde podaria presadiť, naše zdravotníctvo bude určite vyzerať lepšie ako po 12 rokoch chátrania pri smeráckej vláde.
Po podrobnom prejdení si ich programu je však viditeľných niekoľko kľúčových rozdielov medzi tým, ako sa pozeráme na zdravotníctvo my v SaS a ako progresívci. Celkovo je ich program výrazne menej odvážny (rozumej menej reálnych riešení) a výrazne ľavicovejší (rozumej drahší). Zhrnuli sme najväčšie omyly programu PS/Spolu do troch bodov, samozrejme aj s vysvetlením, prečo sa mýlia.
1. SOCIALIZMUS S PROGRESÍVNOU TVÁROU
Z viacerých miest programu doslova do očí bijú klasické socialistické riešenia problémov v štýle štát je najlepší vlastník a mal by sa o všetko postarať. Nepripúšťajú zmenu nemocníc na akciové spoločnosti, čo je v podstate jediný spôsob ako zastaviť ich zadlžovanie (my zároveň navrhujeme aj dlhovú brzdu nemocníc, aby sa nemohla nechcene dostať do rúk súkromníkovi). Chcú zaviesť nové dane, napr. na nezdravé jedlá a dávať peniaze na také osvetové kampane, ktorých prínos bude nedefinovateľný.
Najlepšie je to viditeľné v častiach o financovaní zdravotníctva. Sestrám sľubujú vyššie platy, pacientom zrušenie všetkých poplatkov a nemocniciam investície do ich budov a vybavenia. To všetko v čase, keď sa výdavky na zdravotníctvo medziročne zvyšujú o stovky miliónov, napr. aj pre zadlžovanie nemocníc (ktoré riešia rovnakými prázdnymi rečami ako všetci doteraz), alebo pre také demotivačné existujúce opatrenia, ako je mzdový automat lekárov (bez ohľadu na kvalitu a rozsah vykonanej práce). O jeho zrušení však už nehovoria, aby náhodou nenaštvali lekárov.
Znie to samozrejme úžasne, ale ak hľadáte zmienku o tom, kde na to vziať, tej sa nedočkáte. Ak nechcú zvýšiť podiel priamych platieb do zdravotníctva od pacientov, sú pripravení zvýšiť rozpočet zdravotníctva o niekoľko miliárd? A ak áno tak na úkor čoho? Vezmeme školstvu, životnému prostrediu, doprave, alebo sociálnej sfére? Alebo zvýšime ľuďom odvody? Toto treba povedať na rovinu, lebo populistické riešenia v štýle, dať všetko všetkým, aby sa nikto necítil dotknutý, sme tu už mali posledných 12 rokov a zjavne to nefunguje.
Navyše dopúšťajú sa smrteľného hriechu riešiť sociálnu a daňovú politiku cez zdravotné odvody, pretože chcú zdravotné odvody daňovníkov (a daňovníčok :)) znížiť cez odvodovú odpočítateľnú položku. Toto považujeme za nepochopenie funkcie zdravotných odvodov, ktoré slúžia na finacovanie verejného zdravotníctva. Kto to potom nahradí verejnému zdravotníctvu? Veď počet chorých takto neovplyvnia.
2. VEĽA VŠEOBECNÝCH FRÁZ BEZ POPISU AKO TO SPRAVIŤ
Celým programom sa nesú dobre znejúce frázy ako niečo zavedieme, vytvoríme alebo nariadime, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani akčný plán Komunistickej strany Slovenska. Svetový mier a večné šťastie pre všetkých, no kto by to nechcel. Chcú zmeniť platobné systémy smerom k odmeňovaniu za kvalitu a výkon. Skvelé, tlieskam. Nikde sa však už nedočítate ako to reálne spravia, ktorý konkrétny platobný systém preferujú a čo spravíme s tým súčasným založeným na DRG, ktoré sme zavádzali viac ako 10 rokov a minuli na neho desiatky miliónov eur (Mimochodom DRG je dobrý mechanizmus, treba donútiť najmä štátne nemocnice, aby nakŕmili reálnymi dátami tzv. Kalkulačnú príručku a obrok môžeme mať oveľa reálnejšie ceny výkonov).
Iný príklad. Sľubujú, že každý bude mať nárok na doliečovacie alebo rehabilitačné služby. Problém však nie je v tom, že ľudia potrebujú mať na papieri, že na niečo majú nárok, ale to, že nám zúfalo chýbajú kapacity v rámci patričnej starostlivosti (napríklad u FBLR lekára čakáte minimálne niekoľko týždňov už dnes). Tie zázračne nevzniknú len preto, že to bude v zákone, ale len tým, že čo najviac otvoríme trh – áno aj pre súkromných poskytovateľov a nastavíme ho tak, aby vznikla konkurencia v tejto oblasti. Teda budeme dobre platiť a je jedno či štátnemu alebo súkromnému. Lebo potom to budú chcieť a môcť robiť všetci.
Skoro až zábavná pikoška na záver. Nefunguje nám Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Premenujme ho na orwellovsky znejúci Inštitút pre kvalitu a inovácie, oklieštime jeho právomoci a úradníci sa už postarajú o to, aby slovenské zdravotníctvo bolo kvalitné a inovatívne.
3. BOJ PROTI FANTÓMOVÉMU PROBLÉMU VYVLASTNÍ ŠTÁT
Kľúčovým bodom ich programu v zdravotníctve (a predpokladám, že aj kampane) je vyvlastnenie zdravotníckych zariadení alebo poisťovne patriacej tomu istému vlastníkovi cez zákaz krížového vlastníctva. Pre širšiu verejnosť to znie dobre, veď sa jedná najmä o Pentu. V skutočnosti to však žiadne problémy zdravotníctva nevyrieši a naopak to môže situáciu ešte výrazne zhoršiť. Prečo?
a) Riskujú dlhoročné súdne spory, ktoré nakoniec môžu vyjsť štát stovky miliónov EUR práve v prospech Penty. Tá sa už niekoľkokrát nechala počuť, že nemocnice nie sú pre nich zrovna ziskovou oblasťou, hľadala už aj zahraničných investorov, ale zatiaľ nepochodila. Práve Pente by teda tento plán mohol dokonca vyhovovať. Takto môžu mať po probléme a v prípadnej arbitráži (lebo v 21. storočí vyvlastniť súkromný majetok nie je asi v súlade s ničím) majú zárobok aj s úrokmi viac menej zaručený. Jedine, že by chceli od Penty nemocnice, alebo poisťovňu odkúpiť. Predpokladám, že cena nebude vôbec malá. A politici nemajú žiadne vlastné peniaze, len dane a odvody ľudí.
b) Znamená to, že PS/Spolu chce sprivatizovať štátne nemocnice alebo VšZP? Lebo najväčší krížový vlastník v slovenskom zdravotníctve je štát, ktorý má v podstate monopol a výsledky zažívame na vlastnej koži každý deň. Nehovoriac o tom, že svoje postavenie vlastníka a regulátora zneužíva štát neustále. V skutočnosti ponechajú všetko, čo zdravotníctvo sťahuje dolu - zadlžené nemocnice a stratovú poisťovňu štátu a navyše riskujú peniaze daňových poplatníkov, ktoré skončia v Pente bez toho, aby im Penta musela vrátiť niečo naspäť.
c) Dnes je situácia taká, že Penta je pevne etablovaná v slovenskom zdravotníctve. Štát nezasiahol, keď vznikala jej sieť nemocníc, ambulancií či lekární (Mimochodom, kde bol vtedy pán nový politik Beblavý?). Medzičasom tu preinvestujú skoro 500 miliónov eur a veľa občanov dnes využíva ich služby. Či sa nám to páči, alebo nie, zo stratových nemocníc spravili ziskové, dokážu objednať pacienta na termín, sú lídrom v inováciách, nárastom konkurencie zvyšujú ponuku pre pacienta, ale aj výšku platov v zdravotníctve.
Toto všetko mohol urobiť z rovnakých odvodov štát, pôsobí predsa v rovnakých podmienkach a navyše, sám je tvorca legislatívnych pravidiel, podľa ktorých musia hrať všetci hráči. Napriek tomu nebol toho menežersky schopný. Je preto otázkou, či by nejakými krokmi, ktoré by obmedzili krížové vlastníctvo, došlo k výraznému zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ autori majú tento názor a vedia ho podložiť faktami - sem s nimi. Veď zmluvné vzťahy medzi penťáckou poisťovňou a nemocnicami sú verejné a teda zvýhodňovať svoje zariadenia (skryte) nevedia tak či tak.
Ak je problém v prípadnej preferencii vlastných zariadení, dosť pomôže konkurencia a stratifikácia (tá im ale z programu tiež akosi vypadla). Ak je problém zisk, je oveľa rozumnejšie ho limitovať splnením vopred daných kritérií a nastaviť pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako. Aby sa liečiť a vyliečiť finančne oplácalo rovnako krajským, cirkevným, súkromným ale aj štátnym poskytovateľom a poisťovniam a aby neexistovali výkony, ktoré sa neoplatia robiť. Plus nastaviť povinnosti pre poisťovne v podobe konkrétneho jasného nároku pacienta aj s časovou dostupnosťou. Ak to nesplnia, nemôžu mať žiadny zisk. A ak to nesplnia dlhodobo, nemajú mať ani licenciu.
CHCE TO ODVAHU
Zopakujeme, čo sme napísali na začiatku. Zdravotnícky program PS/Spolu nie je zlý. Jeho hlavným problémom je, že v snahe nikoho nenaštvať kĺže po povrchu a vyhýba sa opatreniam, ktoré by boli nepopulárne. Je to aj pochopiteľné, vychádza pred voľbami a najmä kvôli voľbám. My sme však dnes v stave, že slovenské zdravotníctvo potrebuje razantnú zmenu a nie ďalšie socialistické riešenia s progresívnou tvárou.
Ak sa budeme naďalej utešovať, že nám stačia kozmetické zmeny, nikam sa nepohneme. Zdravotnícky program SaS je preto omnoho odvážnejší a konkrétnejší, aj za cenu toho, že niektoré zmeny nebudú populárne. Na konci dňa však ide o veľa – hráme o tisícky zachránených životov a ľudských osudov. To je cena, za ktorú sa oplatí bojovať, vysvetľovať a trocha riskovať.
Janka Cigániková
Martin Barto
Volám sa Janka Cigániková, som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU.
Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem.
