reklama

Chystá sa ďalší kšeft so záchrankami. Hlúpy a okatý.

Ministerstvo zdravotníctva prišlo s ďalšou legislatívnou iniciatívou. Tentoraz na tému zdravotnícka doprava. Tú tvoria (1) záchranná zdravotná služba a (2) dopravná služba (neakútne prevozové sanitky).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

TL;DR: Bude to drahé, niekto sa nabalí a problémy sa len odsunú na neskôr.

Dojazdové časy záchraniek sa z roka na rok predlžujú. Napriek tomu, že sa skvalitňuje cestná sieť, sanitky prichádzajú na miesto zásahu neskôr. V roku 2010 bol dojazd sanitky v priemere 11 minút, dnes sa blíži k 13 minútam. Dve minúty – to je v takýchto prípadoch otázka života a smrti alebo trvalých následkov.

Prečo sa predlžujú dojazdové časy sanitiek?

Zvyšuje sa totiž počet výjazdov. Od roku 2010 sa navýšili o viac než 25 %. Pri rovnakom počte sanitiek je logické, že sa to prejavilo zhoršením ich dostupnosti. Osobitným problémom je dramatický nárast jednej skupiny výjazdov, ktorým sa hovorí sekundárne transporty. Vtedy sanitka preváža pacienta medzi nemocnicami. Počet sekundárnych transportov stúpol za rovnaký čas o dve tretiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kým sanitka robí sekundárny transport, chýba samozrejme v systéme iným pacientom. Sekundárne transporty bývajú často medzi vzdialenejšími mestami, preto trvajú 2- až 3-krát dlhšie než primárne zásahy. Takže hoci je sekundárnych transportov menej než 10 % všetkých výjazdov, nárast ich počtu bolestivo pociťuje celá sieť záchrannej služby, pretože sanitky robiace sekundárne prevozy nie sú k dispozícii doslova hodiny.

Prečo sa navyšuje počet výjazdov?

- Lebo sa navyšuje počet volaní na záchranku, často ide o zneužívanie. Pripúšťam, že niekedy pacient nevie, či ide o vážny stav. Ale záchranky volajú aj k soplíkom či trieske v prste. O tom vedia záchranári rozprávať neuveriteľné historky. Časť pacientov totiž vie veľmi presne, čo má do telefónu povedať, aby dosiahli, že sanitka k nim príde. Sú medzi nami takí, ktorí si záchranku volali viac než 100 krát za rok!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Lebo operačné stredisko záchrannej služby nerobí dobrý filter prichádzajúcich volaní a alibisticky posiela sanitku aj k „somarinám“. Potom však sanitka chýba na vážne prípady. Je to dané o.i. tým, že operačné stredisko nie je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, hoci riadi poskytovateľov a pracujú tam zdravotnícki pracovníci.

- No a do tretice, lebo systém zneužívajú aj lekári. Konkrétne nemocniční lekári, ktorí si objednávajú tie spomínané sekundárne transporty. Drvivá väčšina prevozov medzi nemocnicami totiž vôbec nie je akútna a nevyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas transportu. Väčšinu sekundárnych transportov by mala robiť normálna zdravotnícka doprava, sanitka dopravnej služby, a nie záchranka. Prevozovú sanitku treba plánovať a teda zvyčajne objednávať deň dopredu. Keď to lekár neurobí, zabudne, nechce sa mu a pod., tak v daný deň mu zostáva len možnosť dať pacienta previezť záchrankou. Na to je ho potrebné „zakútniť“, urobiť z pacienta akútny prípad. Teda navodiť situáciu, že pacient bude potrebovať zdravotnú starostlivosť počas transportu. Pacient tak dostane napríklad infúziu s fyziologickým roztokom, ktorá mu má tiecť počas transportu. A ktorú mohol dostať kľudne inokedy. Alebo vôbec nemusel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riešenia?

1) Treba začať riešiť zodpovednosť pacientov za volania na 155ku. Všetky výjazdy nariadené Operačným strediskom by mali byť poskytovateľom záchraniek preplatené, ale ak záchranári vyznačia, že považujú výjazd za neindikovaný, zdravotné poisťovne by mali mať možnosť (nie povinnosť) si náklady výjazdu vymáhať od pacienta.

2) Operačné stredisko by malo mať možnosť alternatívneho riešenia volaní – väčšina prípadov si vyžaduje skôr radu, navigáciu, nie výjazd sanitky. Malo by sa stať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (telekonzultácie).

3) Rovnako je potrebné riešiť zodpovednosť lekárov indikujúcich sekundárne transporty – opäť, ak posádka sanitky vyznačí, že podľa nich nešlo o prípad, ktorý mala prevážať záchranka, poisťovňa si od nemocnice (a tá od lekára) môže vymáhať náklady prevozu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hlavným riešením však je prepojiť dispečingy bežných dopravných služieb s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby. Ak by na operačné stredisko prišla požiadavka na sekundárny transport a nešlo by o medicínsku indikáciu, operačné stredisko by mohlo požiadať dopravnú službu, aby ten transport urobila ona.

Dopravná služba je podstatne lacnejšia, ušetrené peniaze sa dajú teda využiť rozumnejšie. A keď sekundárny transport robí prevozová sanitka, záchranky sú k dispozícii pre naozaj vážne prípady. Malo by to preto viesť k skráteniu dojazdových časov záchraniek.

Lobisti – najväčšia slabosť ministerky zdravotníctva

Zaujímavé je, že projektový tím Ministerstva zdravotníctva so zástupcami všetkých zainteresovaných strán tieto riešenia navrhol a odklepol ešte v roku 2017. Akurát, že tieto riešenia nie sú v navrhovanom zákone. Projekt totiž skončil rovnako ako väčšina Druckerových aktivít na ministerstve, išiel do stratena. Do zákona si tak lobisti presadili veci, ktoré budú stáť veľa peňazí a problém neriešia, len odkladajú v čase. Namiesto prepojenia operačného strediska s dopravnou službou sa niekto na ministerskom kopci rozhodol, že posilní kšeft pre záchranky. Pribudnúť má 48 drahých sanitiek (drahé auto aj personálne požiadavky), ktoré budú na pokyn operačného strediska robiť transporty medzi nemocnicami. Pritom (opakovanie matka múdrosti) väčšina prevážaných pacientov takýto typ starostlivosti nepotrebuje. Vôbec nevyužívame potenciál dopravných služieb, ktoré by tú istú prácu zvládli rovnako dobre a lacnejšie.

Odkiaľ vietor fúka

Štát teraz, tušiac, že v „transparentnej“ súťaži vyhrá štátna záchranka, s radosťou obstará 150 sanitiek. Keďže sa obstaráva veľmi kreatívne - cez operatívny lízing spolu so servisom, bude sa niekto zasa veľmi tešiť. Ceny za záchrannú zdravotnú službu išli navyše po rokoch stagnácie výrazne nahor, tak bude z čoho odlievať. 

Aby istoty trvali dlhšie, licencie na sanitky sa budú rozdávať na 10 rokov (doteraz to bolo 6 rokov, za Zajaca 4 roky). To je zabetónovanie na tri volebné obdobia. Keďže nemáme nástroje na vyhodnocovanie kvality jednotlivých záchraniek, nemáme sa 10 rokov ako zbaviť tých, ktorí to robia zle. Nehovoriac o tom, že výber prevádzkovateľov záchraniek bol vždy doteraz spojený s podozreniami z klientelizmu. Je to totiž „súťaž krásy“, kritériá výberu sú subjektívne.

Preto budeme v SaS hlasovať proti tomuto návrhu zákona a keď Ficov zlepenec po voľbách vystriedame, presadíme systémové riešenia, na ktoré už dnes jestvuje zhoda v odbornej verejnosti.

Volám sa Janka Cigániková, som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU , na Instagrame TU a na YouTube TU.

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem

Janka Bittó Cigániková

Janka Bittó Cigániková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  174
  •  | 
  • Páči sa:  1 628x

Lepší svet pre mňa nie je frázou, ale každodenným úsilím. Pracujem na sebe, aby som mohla k takému svetu prispieť. Mám dvoch synov, vyštudovala som riadenie verejnej správy a manažment zdravotníctva a som tímlíderkou SaS pre zdravotníctvo a poslankyňa NR SR. Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoBoj za práva žienVojna na UkrajineNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu