"Zasraní komunisti" nadáva pokladník, ktorý mal byť zákazom predaja ochránený

Autor: Janka Cigániková | 4.7.2017 o 22:31 | (upravené 5.7.2017 o 0:24) Karma článku: 12,94 | Prečítané:  11829x

Práve som sa vrátila z obchodu. Vravím si, ako mnohí z nás, že musím pred zajtrajším voľnom zásobiť domácnosť čerstvým pečivom, zeleninou a vajcami.

Chcela som aj kura a zemiaky, nech majú decká a drahý čo jesť. Priateľ by si nakúpil aj sám, len nemá kedy. Robí od pondelka do piatku, od 9 do 23 hod. V nedeľu si na stredu nakupovať nechcel.

 

VÝLET DO NEZNÁMA

Tak som sa vybrala... Bola som v štyroch obchodoch. Veľkých aj malých. Nič. Regále total vybrakované. Ani jeden rožok, chlieb, na reďkovku a mladú cibuľku môžem zabudnúť rovnako, ako na kura, alebo zemiaky. Vidím mlieko a vajcia! Yes! Utekám rýchlo uchmatnúť z posledných kúskov. Celý deň palacinky. Deti budú happy, drahý spácha asi rituálnu samovraždu.

Idem k pokladni. Dívam sa okolo seba a neverím. Toto som v živote nezažila. Pomedzi vybrakované regále pobehujú zúfalí ľudia, frflú a zazerajú. Sem tam sa do seba aj pustia. Všetci nervózni. Naraz vidím, že pán, ktorý má na starosť pekáreň vytláča taký vysoký regál. S nádejou zrýchlim krok. Aha! Bagety! A nejaký čudný, zrejme zbytočne predražený chlieb. Nevadí.

 

WILLISOVKA V PEKÁRNI

Rovnako ako ďalších 10 okoloidúcich siaham medzi vrelé platne regálu a skúšam vytiahnuť horúce pečivo. Dotýkam sa ho nechtami, brušká prstov aj tak dopálené. Ale nemôžem to vzdať, lebo budem musieť ísť do ďalšieho preplneného obchodu, alebo čakať desiatky minút na novú várku, ktorá bude rovnako vrelá. Takže nič. Bojujem! Myslím na spokojné brušká svojich chlapcov. V pozadí kričí nejaký pán: "Počkajte! Počkajte! Je to horúce! Popálite sa!"... No nehovor Einstein. Nikto si ho nevšíma. Ľudí je oveľa viac ako pečiva. Keď sa dostávam z davu s troma ulovenými bagetami, cítim sa ako Bruce Willis. Super. Mám to za sebou. Nákup trvajúci 42 minút za 12 Eur. Viac nemali. Idem zaplatiť.

article_photo (Janka Cigániková)

STRATÉGIA NEVYHNUTNÁ

Hop! Všetky pokladne otvorené, rady dlhé niekoľko metrov a každý má podobný mikronákup ako ja. Začnem ich obiehať zľava. Zazerajú na mňa, čo to robím. Niekde v prvej tretine rady stretávam svojich synov, ktorých som tam postavila hneď, ako sme vošli do obchodu. Trošku sa obávam, že mi dá niekto po hube. Nakoniec tolerujú, že chlapci si to odstáli a neposielajú nás na nekonečný koniec rady. Začínam mať pocit, že hrám stratégiu. V tých som bola dobrá :)

O necelých 7 minúť platím. Wueeeey!!! Pokladník ma tuším fakt nenávidí. Aj všetkých ostatných. Prihovorím sa mu vľúdne, že o chvíľu má potom a zaželám mu, aby mu to rýchlo ubehlo. Úprimne s ním súcitím. Pozrie na mňa a odvrkne: "Načo bolo toto komu dobré? Zasraní komunisti! Chcú ma ochrániť, aby som cez sviatok nepracoval, tak mi bez príplatku urobia deň predtým zo života peklo, aby som ďalší deň mohol sedieť zadarmo doma. Super! A mne bude chýbať na účty lebo idioti čo netušia čo je to nedostatok peňazí chcú byť sociálni!"

"Presne!" rozčúli sa pani v rokoch stojaca za mnou. "Kto sa im o to prosil? Nič poriadne neurobia, len človeka okrádajú a buzerujú. Tí, čo volia Fica, Kaliňáka a týchto všetkých zlodejských babrákov by mali vrátiť občianske."

 

TAKÉ AKO TERAZ

Snažím sa zakryť znak Národnej rady na dokladoch, v ktorých mám peniaze. Pociťujem sprostredkovanú hanbu. Rada by som im vysvetlila, že ja som hlasovala proti tomuto stupídnemu obmedzujúcemu návrhu s presvedčením, že ak ľudia nechcú cez sviatok pracovať alebo nakupovať, nech tak nerobia, A ak chcú nech robia. A ak sa im nepáči kde robia nech zmenia prácu, kvalifikáciu. A ak ich práva porušuje ich zamestnávateľ, nech sa súdia. Nechápem prečo my politici musíme kvôli niekoľkým jedincom obmedzovať celú spoločnosť. Prečo sa do všetkého musia politici miešať?

Ale nepoviem nič. Rýchlo šupnem doklady do vačku a ženiem deti pred sebou. Nech už sme preč. Vychádzam z parkoviska ešte niekoľko minút, počas ktorých vediem s chlapcami debatu o tom, aký bol komunizmus. Diskusia končí ich konštatovaním: "To je ako teraz."

NIč, neva. Keď vyrastú, už si týchto babrákov snáď nebudú pamätať a zákazy, príkazy, podozrenia a obmedzenia vystrieda sloboda a dôvera. Teším sa na také časy :)

 

Volám sa Janka Cigániková, som členkou Zdravotníckeho tímu SaS a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU.

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Plavčan vysvetľoval eurofondy, z tlačovky utiekol

Minister školstva zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chcel vysvetliť pochybné dotácie. Dovolil dve otázky pre televíziu a ušiel.

KULTÚRA

Dedečkove skutočné stavby sme ešte nevideli. SNG by mohla byť prvou

Najskloňovanejšie sú štyri jeho stavby.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.


Už ste čítali?