ZOPÁR FICOVÝCH HODINIEK
585 miliónov eur – to je kumulovaná strata štátnych nemocníc za 5 rokov vlády Smeru. Také číslo si človek nedokáže normálne ani predstaviť. Za tie peniaze by sa dali opraviť či postaviť všetky krajské nemocnice. Alebo sestry by mohli mať po dobu piatich rokov každý mesiac o 230 eur vyššiu mzdu.
Takto si ich užíva niekto iný. Paškovci – on, jeho blízki a ľudia jeho krvnej skupiny. Tí riaditelia, primári, vrchné sestry, ktorí si pozorne sledovali náklady, optimalizovali procesy, efektívne riadili, a samozrejme, nekradli, odídu z tohto oddlženia opäť raz ako hlupáci.
KONIEC BEZ KONCA
Po prvý raz sa oddlžovalo za prvej Dzurindovej vlády. Z predaja Slovenských telekomunikácií sa v niekoľkých tranžiach dostalo do zdravotníctva asi 12 miliárd korún. Vtedy sa veľmi nekontrolovalo, kam išli.
Za Zajaca sa do zdravotníctva nalialo 19 miliárd, s prísľubom, že to je už naposledy. Nemocnice ani poisťovne sa už nemali zadlžovať, lebo sa mali stať akciovými spoločnosťami. Mimochodom, Pavol Paška vtedy dostal peniaze medzi prvými.
Smer však transformáciu nemocníc zrušil, riaditeľské posty po voľbách 2006 obsadili paškovci, a na konci roku 2008 bolo treba znovu peniaze. 130 miliónov eur návratnej výpomoci bolo podmienených vypracovaním ozdravných plánov. Ale to bola len formalita, ktorú nikto nebral vážne – žiadna nemocnica predsa nemala v úmysle niečo naozaj zmeniť.
Za Radičovej vlády sa pripravovalo ďalšie posledné oddlženie. Minulo sa na to niečo vyše 300 miliónov eur. Garanciou poslednosti mala byť opäť transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. Štrajkujúci lekári si však na jeseň 2011 – s parlamentnou podporou Smeru – vydobyli zrušenie transformácie. Paškovci plne ovládli zdravotníctvo po voľbách 2012. A za päť rokov nám poriadne pustili žilou. Stovky miliónov chýbajú v štátnych nemocniciach, stovky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Kde sú? K pacientom sa rozhodne nedostali – to potvrdí asi každý, kto sa dostal do kontaktu so zdravotníctvom.
DÉJA VU
Drucker s Kažimírom tvrdia, že od nemocníc budú žiadať ozdravné plány. Déja vu. Odpočet plnenia bude dávno po ďalších voľbách, a to teda znamená, že sa nič nezmení. Tempo rastu dlhu, teda asi 80-100 miliónov eur ročne, sa nemá prečo meniť.
Paškovcom takýto systém nezodpovedného hospodárenia vyhovuje. Umožňuje im vyciciavať systém a zároveň sa pred pacientami hrať na ochrancu ich práv.
Účet za Pašku sa preto týmto oddlžením nekončí.
Volám sa Janka Cigániková, som členkou Zdravotníckeho tímu SaS a spolu s kolegami bojujeme v parlamente za to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Na Facebooku ma môžete sledovať TU a na Instagrame TU.
Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť. Ďakujem